11. február - deň, ako všetky dni, keď musíme ísť do školy. A predsa bol iný.  V tento deň sme na našej škole oslavovali sviatok sv. Valentína, sviatok všetkých zamilovaných. Deň sa začal Valentínskymi pozdravmi. Z každej triedy sme pozbierali tri najkrajšie Valentínky a odvysielali ich v školskom rozhlase. Pozdravy striedali hudobné skladby, ktoré si dali zahrať naši spolužiaci. Po veľkej prestávke si deviataci začali zháňať svoje družstvá na volejbal aby sa mohlo začať súťažiť. Súťažili 4 zmiešané družstvá. V každom družstve boli zastúpení žiaci 6. – 9. ročníka (3. chlapci a 3. dievčatá). A bolo sa na čo pozerať. Deviataci dychtiví po víťazstve, povzbudzovali dobrou radou ale i ukážkami (ako sa postaviť, či prijať loptu) svojich mladších spolužiakov. Niektorým to naozaj nešlo, a tak deviataci bojovali zo všetkých síl aj za nich. Ani publikum sa nedalo zahanbiť. Povzbudzovalo svojich zástupcov tak, že niekedy nebolo počuť ani píšťalku. Víťaz môže byť len jeden a to sa podarilo družstvu, ktoré mal na starosti náš volejbalista Marko Putera. Víťaznému družstvu blahoželáme. A keďže bolo Valentína, sladká odmena sa ušla každému súťažiacemu. Ešte sa ani poriadne neskončili zápasy a už niektorí tancu chtiví spolužiaci čakali na diskotéku. Disco párty pokračovala v telocvični, kde sa o príjemné skladby staral pán učiteľ Haviar s chlapcami z 9.A triedy. Do tanca nás poháňali p. uč. Šimková, Uhlířová, Bafia a p. uč. Gérecová. Škoda len, že v telocvični sa vykrúcali len žiaci z nižších ročníkov. Že by boli deviataci tak veľmi unavení z volejbalu? A ôsmaci? Kde ste boli? Môžete ľutovať! Vyčerpaní po volejbale a mokrí po tanci, sme sa rozchádzali na jarné prázdniny.

Ďakujeme všetkým  parlamentárom a pánom učiteľom Bafiovi a Šimkovej, ktorí pre nás tento Valentínsky Deň pripravili.        

                                                                                                                          Redaktorky