Hovorí sa, že dnešná mládež je lenivá. O opaku nás presvedčili naši siedmaci, ktorí sa vybrali na výlet do Vysokých Tatier. Vo štvrtok, ôsmeho júna po výdatnom nočnom daždi, sa už skoro ráno na nás zubilo slniečko. Po týždňových búrkach sme ani neverili, že nás Tatry privítajú takým krásnym počasím. Naše putovanie sme začali v zábavnom centre Tricklandia. Preniesli sme sa do začarovaného sveta plného bludísk, zrkadiel a rozprávok. Vyšantení, s množstvom záberov vo foťákoch sa prezúvame v autobuse a ide sa na turistiku. Takú naozajstnú – vysokohorskú. Zubačková lanovka nás dopravila  na Hrebienok a z Hrebienka už len po svojich sme putovali  k studenovodským vodopádom. No a tu už foťáky naozaj nestíhali. Pofotili sme aj nemožné zábery, niektorí sa počľapkali  v studenej horskej vode vodopádov (našťastie nik nespadol do vody) a išlo sa ďalej do hôr. Nasledovala menšia túra na Reinerovu chatu, kde nás vítala (skrotená?) líška a jedla, čo sme jej dávali. Pre nás, mestské deti, najťažším úsekom bol výstup na Zamkovského chatu. Hoci skalnatý chodník viedol traverzom, tento výstup dal našim nohám naozaj zabrať. Na chate sme sa občerstvili, niektorí si dali aj teplú polievku, opäť sme všetko pofotili a vyštartovali sme na cestu späť. Pri pomyslení, že nás čaká cesta späť na Hrebienok a odtiaľ ešte peši do Starého Smokovca, sme neboli nadšení. S vyplazenými jazykmi sme sa doplazili na Hrebienok. Tu nás čakalo krásne prekvapenie. Triedna nám oznámila, že máme aj spätný lístok na zubačku. Bolo že to radosti, lebo fakt sme už nevládali. Naše unavené nohy nás však nesklamali a pred Fórumom (veľkým nákupným centrom v Poprade) akoby zázrakom prestali bolieť a my sme sa pustili do nakupovania tričiek, lôpt, peňaženiek či iných maličkostí. Unavení s malým meškaním sme dorazili do Revúcej. Ubolení, plní zážitkov, sme sa najviac tešili, ako vlezieme pod perinu a konečne sa do sýtosti vyspíme. A že sa nám treba na zajtra učiť? To nás veru netrápilo.