V dňoch 2. až 7. februára 2012, sme absolvovali lyžiarsky výcvik na Donovaloch. Nevadilo nám, že sú prázdniny, ani to, že bola sobota a nedeľa. Tešili sme sa, že vypadneme z domu, budeme sa lyžovať a zažijeme kopec srandy. Ale to sme ešte nevedeli, do čoho ideme. Ráno, v deň prázdnin sme nastúpili do nevykúreného autobusu. Márne sme dúfali, že po ceste sa to zmení a bude teplejšie. Nestalo sa. Veď vonku bolo -23 stupňov, okná zamrznuté, a tak sme si nadýchali aspoň trošku tepla. Príchod na Donovaly bol naozaj úžasný. Vítali nás obrovské mantinely snehu. Cestička k nášmu hotelu vyzerala ako z rozprávky.  Ale len dovtedy, kým sme nevystúpili z autobusu. Už pri vynášaní batožiny a lyží, sme boli premrznutí na kosť. A keď nám páni učitelia zahlásili, že po obede ideme lyžovať, zamrzol nám aj úsmev na tvári. Ale čo už, veď sme prišli lyžovať. Prvý deň bol ťažký,  a hlavne keď zašlo aj to zubaté slniečko sme zistili, že naša lyžovačka bude veľmi drsná. Tak aj bolo. Teplota teplomeru neklesla ani v jedno ráno pod -20 stupňov. Celých päť dní vydržali lyžovať  naozaj len tie najsilnejšie povahy. Na svahu sme zažili pády, smiech, ale i plač našich spolužiakov, ktorí boli slabo oblečení a bola im zima. Stretli sme sa s Brumíkom, ktorý nám porozdával keksíky a ubezpečil nás, že aj jemu je zima. Hotel bol pekný a do sýtosti sme si zahrali stolný tenis, rôzne hry, twister či aktivity. Najlepšie však boli nočné rozhovory, o ktorých nevedeli ani naši učitelia. Na záver chceme poďakovať učiteľom, ktorí na lyžiarskom s nami strávili tieto mrazivé dni, povzbudzovali nás, zahrievali, obliekali teplé veci keď nám bola zima, a hlavne nás  všetkých naučili lyžovať. Už teraz sa tešíme, že do roka sa sem vrátime v ešte väčšom počte a naše svahy  zbrázdi ešte viac malých lyžiarov. 

reportérky školského časopisu