O tom, že priateľstvo je naozaj vzácne, sa presvedčili aj naši ôsmaci z Hviezdoslavky, ktorí tri dni strávili v rodinách svojich priateľov v Litovli.

25. mája sme sa vybrali na družobnú návštevu Litovla medzi žiakov ôsmeho ročníka zo ZŠ Jungmannova v Litovli. Neboli to pre nás cudzí ľudia. Vďaka facebooku, instagramu a iných sociálnych sietí sme sa s nimi už vopred skontaktovali a niečo sme si o sebe napísali. No stretnúť sa s nimi naozaj, to bolo niečo iné. Naše prvé pocity boli veľmi rôznorodé. „Čo keď sa nespoznáme, ako sa mám tváriť, čo mám povedať ako prvé? “ S takýmito pocitmi sme vystupovali po sedemhodinovej ceste v Litovli, pred Jungmankou, ako nazývajú svoju školu. Nemuseli sme sa však ničoho obávať. Keď sme uvideli nových kamarátov, hodili sme sa im okolo krku a objímaniu nebolo konca - kraja. Ako keby sme sa poznali už niekoľko rokov. No a našich učiteľov, ktorí prišli s nami, sme už vôbec nepotrebovali. Naši noví kamaráti so svojimi triednymi učiteľmi nám na úvod  pripravili súťaž „historické pamiatky mesta“. Rozdelení do skupín sme navštevovali historické pamiatky v meste a hľadali indície, ktoré boli ukryté na rôznych miestach. Asi po dvoch hodinách sme sa všetci zišli v areáli školy, kde sme si chvíle čakania na rodičov krátili športovými aktivitami. Chlapci si zahrali futbal, dievčatá triafali na kôš a tí čo boli unavení, sa len tak rozprávali a pripravovali plány na ďalší deň. O osemnástej hodine si po nás prišli rodičia našich kamarátov a my sme sa rozpŕchli do rodín. Nebolo nám všetko jedno, veď sme boli bez rodičov, už tam neboli ani naši učitelia, len pre nás cudzí, dospelí ľudia. Netrvalo však dlho a cítili sme sa v rodinách ako doma.

Druhý deň nášho pobytu sme navštívili romantický hrad  Bouzov. Z úst českej sprievodkyne sme si vypočuli:

„Romantický hrad založený na přelomu 13. a 14. století se nachází v malebné krajině Litovelska a Mohelnicka. Do roku 1696 jej střídavě vlastnili příslušníci různých českých a moravských rodů, pak panství s hradem koupil Řád německých rytířů. Od roku 1945 je majetkem státu. V roce 1999 byl prohlášen za národní kulturní památku.“

Z hradu sme pokračovali do obce Javoříčko – ktorá bola v období 2. sv. vojny vypálená do tla a navštívili sme krásnu krasovú jaskyňu.

„Javoříčské jeskyně se nacházejí v oblasti zvané Javoříčský kras na severu Drahanské vrchoviny. Plocha Javoříčského krasu je 6 kilometrů čtverečních a je tvořena ostrůvky devonských vápenců. Místo polohou spadá také do Národní přírodní rezervace Špraněk“.

Po prehliadke jaskyne nám kamaráti pripravili turistickú vychádzku náučným chodníkom s dĺžkou 5 km po národnej rezervácii Špraněk. Cestu sme zavŕšili opekaním špekačiek  na neďalekom ranči. Unavení sme sa večer vrátili späť do Litovla. 

Aby sme si nemysleli, že sme len na výlete, stretli sme sa ráno o 8:00 hod. v škole. Tu na nás čakali páni učitelia, ktorí pre nás pripravili tvorivé dielne.  Rozdelení do skupín sme tvorili plagáty, ktoré symbolizovali spoločné znaky Čechov a Slovákov. V ten deň na nás ešte čakala návšteva litovelskej radnice, (Oficiálne nás prijal pán primátor Ing. Zdeněk Potužák  v starobylej obradnej sieni), výstup na radničnú vežu s prekrásnym výhľadom na celé mesto a okolie. V mestskom múzeu nás zaujala výstava divadelných bábok, s ktorými sme si zahrali i krátke scénky. Po návšteve múzea sa blížil čas rozlúčky. Ešte sa rýchlo naobedovať a potom už nasledovalo nekonečné lúčenie. Padli  nejaké slzičky, niektorí  si aj riadne poplakali. Nevedeli sme sa od seba rozdeliť. Sľúbili sme si, že o rok sa stretneme opäť u nás, v Revúcej. Niektorí však aj skôr na návšteve svojich nových kamarátov v Revúcej.

Snaha našich učiteľov udržovať družbu a priateľstvo nielen medzi školami, ale aj medzi žiakmi a ich rodinami, sa opäť v tomto roku podarila. Ďakujeme všetkým za tieto nádherné chvíle strávene v Litovli. Veľké poďakovanie patrí Mestu Revúca – nášmu zriaďovateľovi, za finančnú dotáciu na úhradu autobusu do Litovla a späť.      

Mgr. K. Šimková